Ochrana pred parazitmi u psov a mačiek: Prečo je taká dôležitá? 2. časť – vonkajšie parazity

Prechádzky s domácimi maznáčikmi môžu často znamenať aj neželaných návštevníkov. V prvej časti série o parazitoch sme sa zamerali na vnútorné parazity a druhá časť je venovaná ektoparazitom, čiže parazitom, ktoré žijú na povrchu tela zvieraťa.

Vonkajšie parazity môžu okrem znepríjemňovania života zvieratku viesť k rôznym kožným ochoreniam, rozvoju alergických reakcií a v extrémnych prípadoch až k anémii.

Väčšina vonkajších parazitov cicia krv, iné sa živia kožným mazom alebo tkanivovým mokom. Zvieratku spôsobujú neznesiteľné svrbenie, ktoré vo väčšine prípadov vedie k ekzémom, zápalom kože, alergiám, zhoršeniu stavu kože a srsti a nechutenstvu.

Niektoré parazity a ochorenia nimi spôsobené môžu byť prenosné na človeka, a preto je potrebné dobre si všímať svojho domáceho miláčika. Medzi najrozšírenejšie vonkajšie parazity patria blchy, kliešte a svrab. Existuje rad antiparazitných tabliet, pipiet a obojkov, ktoré zabezpečia celoročnú dostatočnú ochranu pred týmito škodcami.

Blchy

Blcha je najrozšírenejším vonkajším parazitom postihujúcim psy a mačky. Tento parazit pri cicaní krvi mechanicky narušuje celistvosť kože, čo často vedie k infekciám. Alergia sa prejavuje svrbením, vypadaním srsti a silným zápalom kože.

Najčastejšie sa blchy vyskytujú v medzilopatkovom priestore, na krku a chrbte a napríklad v pelechu a búde. Blší trus pripomína čierne korenie rozsypané na koži. Ak sa postihnuté miesto nelieči, môže to viesť k ďalším zdravotným komplikáciám. Blchy sú zodpovedné aj za prenos pásomníc a baktérií.

Prevencia pred blchami a kliešťami je pomerne jednoduchá a určite lacnejšia ako prípadná dezinsekcia či liečenie chorôb spôsobených týmito parazitmi.

Kliešte

Najznámejší a najzákernejší roztoč je kliešť obyčajný. Vyskytuje sa celoročne, najčastejšie na tienistých miestach s vysokou trávou, na okrajoch listnatých lesov a na nízkych krovinách. Kliešte sú nepríjemné parazity, ktoré spôsobujú nielen lokálne zápaly kože po ich prisatí, ale sú aj zdrojom rôznych vírusových, bakteriálnych a protozoálnych chorôb.

Medzi najznámejšie z ochorení prenášaných kliešťom patrí lymská borelióza a babezióza. Kliešte prenášajú aj anaplazmy a ehrlichie, čo sú parazity napádajúce krvinky a vyskytujú sa v teplejších oblastiach, no v posledných rokoch sa začali objavovať aj na Slovensku.

Najjednoduchší spôsob, ako kliešťa vytiahnuť, je jemne ho pomasírovať nahor a nadol. Tým ho stimulujete k zatiahnutiu kotvičky v bodavom orgáne, a preto je riziko vytrhnutia hlavičky minimálne. Tento spôsob nespôsobí kliešťovi stres a nevylúči také veľké množstvo obranných látok do tela psa alebo mačky, ako keď je dusený.

Miesto, kde sa kliešť prisal, je zdurené, červené, podráždené a svrbí. Po vytiahnutí je vhodné miesto vydezinfikovať. V prípade zmeny správania, nechutenstva, zvýšenej teploty či inej komplikácie je dôležitá návšteva veterinára.

Svrab

Svrab u psov spôsobuje roztoč Sarcoptes scabiei. Tieto parazity sa zavŕtajú do kože a zapríčiňujú silné svrbenie, ktorého výsledkom je tvorba chrást a vypadávanie chlpov. Tento parazit vôbec nediskriminuje a rád sa priživuje na všetkých vekových skupinách a plemenách psov.

Diagnostikovať svrab je ťažké, preto sú dôležité nielen klinické príznaky, ale aj eliminácia ďalších príznakov, pretože samotné škrabanie kože je často nespoľahlivé. Ak máte podozrenie na prítomnosť svrabu, určite kontaktujte veterinára. Svrab sa môže preniesť aj na človeka, čo spoznáte podľa nepríjemnej svrbiacej vyrážky.

Ušný svrab

Ušné roztoče si pokojne žijú vo zvukovode alebo na povrchu kože mačiek, psov, králikov i fretiek. Napádajú domácich miláčikov akéhokoľvek veku, no najčastejšie sa s nimi trápia mláďatá. Tieto roztoče sú voľným okom sotva viditeľné, no môžete ich zbadať ako bielu škvrnu pohybujúcu sa na tmavom pozadí.

Prítomnosť ušného svrabu môžete spoznať podľa škrabania uší či trasenia hlavy kvôli podráždeniu uší. Medzi ďalšie znaky patrí tmavý voskovitý výtok z uší, vyrážka v uchu alebo v jeho okolí, oblasti s vypadanými chlpmi či ušný hematóm.

Komáre a moskyty

Tento bodavý hmyz znepríjemňuje pobyt v prírode nielen ľuďom, ale aj zvieratám. Po ich útoku si zviera dokáže svrbivé miesta silne poraniť škriabaním a vyhrýzaním a následne dochádza k zápalom kože sekundárnou infekciou. Komáre sú nositeľmi ochorenia nazývaného dirofilarióza. Pôvodcovia sú červy, ktoré parazitujú hlavne v pľúcnych tepnách, srdci a podkoží infikovaných zvierat.

Voš

Voš parazituje prichytená na chlpe psa, kde kladie veľmi napevno vajíčka – hnidy. Živí sa kožným mazom a zrohovatenou kožou, krv cicia minimálne, ale pri veľmi veľkom zamorení môže spôsobiť anémiu. Voš sa najčastejšie vyskytuje v okolí telových otvorov – očí, uší, na krku a pri koreni chvosta. Spôsobuje sústavné svrbenie svojím pohybom, na ktorý pes reaguje škriabaním, čo môže viesť k zápalu kože alebo ekzému.

Zbaviť sa vší je pomerne jednoduché. Je potrebné zvoliť vhodný prípravok odporučený veterinárnym lekárom, ktorý likviduje nielen vši, ale aj hnidy. Keďže je voš medzihostiteľom pásomnice, je nutné po odvšivení psa aj odčerviť. Voš parazituje výlučne na psovi a neohrozuje človeka alebo mačku.

Kožník psí – demodex

Kožník psí je parazit žijúci v chlpovom vačku takmer každého psa. U psov s oslabenou imunitou vyvoláva kožnú chorobu, demodikózu, ktorá sa prejavuje chrastavením kože, vypadanou srsťou, nesvrbivým zápalom kože najmä v oblasti očí, uší a na končatinách. Svrbieť začne až po kontakte s baktériami, koža je červená až sivastá a v pokročilom štádiu pes výrazne páchne.

Liečba nie je náročná, ak nie sú napadnuté vnútorné orgány. Ak sa ochorenie podchytí v začiatkoch, stačí psa kúpať v pravidelných intervaloch podľa nariadenia veterinára v špeciálnych prípravkoch a kompletne dezinfikovať okolie, kde sa pes nachádza. Kožník psí nie je prenosný na človeka.

Ak spozorujete, že sa váš domáci miláčik začne prehnane škriabať, vykusovať si miesta na tele, šúchať sa o koberec, stromy alebo domáce zariadenie, je nevyhnutné navštíviť veterinárneho lekára.

Medzi opatrenia proti vnútorným parazitom okrem odčervovacieho programu patria aj dobrá hygiena chovu, dôkladná starostlivosť o zviera a kvalitná výživa. Ak máte aj napriek tomu podozrenie, že váš domáci miláčik má niektorý zo spomínaných príznakov, objednajte sa a náš veterinár ho vyšetrí a stanoví potrebnú liečbu.